sobota 16. februára 2013

Tunel pod Rematou

___________________________________________


















Zo starej fotky
Usmieva sa  muž,
Má oči mojej mamy
A dávno niet ho už.
Na hlave má čiapku
Ako generál -
Obrázok je zo dňa,
Keď sa mašinfírom stal.

Môj dedo,
Lebo  o ňom bude reč,
Bol aj v prvej vojne
A vedel tasiť meč.
Ale ešte predtým
Ako rukoval,
Železnici, mašinám
A pare drukoval.   

Vravela mama,
Že raz v zime riadil vlak,
Zamrzlo im uhlie
A v kotle klesol tlak.
Vraj vypadol mu kurič
Aj s lopatou
A to ho ešte čakal
Tunel pod Rematou.

Vtom sa zdvihol vietor
A búrku dohnal z hôr.
Zostala tma,
Že nevidel semafor.
Však v poslednej chvíli
Si fajku zapálil,
Do tunela vošiel
A vlak zachránil.

Hoci dedo slávu získal,
Bol pánom z Nemaníc.
Jeho vláčik potom pískal
Len z Teplej do Teplíc.
Predávam, ako som kúpil -
Za posledný cent.
Nemám už ani tú fajku,
Aj čapicu vzal čert.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára